Mastichochoria je názov pre južnú oblasť egejského ostrova Chios, jedného z najväčších gréckych ostrovov. Je to jediný región na svete, v ktorom sa darí z pistáciovníka mastixového získavať mastichu, živicu s unikátnymi vlastnosťami.

Produkcia mastichy priniesla tejto oblasti nie len prosperitu, ale aj záujem dobyvateľov a pirátov. To vždy viedlo aktuálnych vládcov ostrova k budovaniu ochranného systému. Základ osád a opevnení v dnešnej podobe sa datuje do doby byzantskej, období Justignanov. Aj napriek poškodeniu a katastrofám, ktoré dedinky postihli počas mnohých storočí, sú stále cennou pamiatkou a kultúrnym dedičstvom.

Založenie mastichových dedín

Justignani, vládcovia ostrova Chios v rokoch 1346 – 1566, si boli dobre vedomí vysokej hodnoty a ceny mastichy a už od začiatku sa snažili získať absolútnu kontrolu nad využitím tohto monopolného produktu tým najlepším spôsobom. Z tohto dôvodu sa snažili mastichu chrániť nie len pred nájazdami pirátov, ale tiež pred pašovaním a nektrolovanými pestovateľmi. Po spočítaní a „znárodnení“ všetkých pistáciovníkov (mastichových stromov) založili v miestach neviditeľných od mora 22 nových osád. Boli postavené ako nedobytné pevnosti. Pomenovali ich Mastichochoria. Zrušili predchádzajúci spôsob pestovania v malých dedinkách rozptýlených po ostrove, pretože tento spôsob bol zle kontrolovateľný a bolo ťažké získať prehľad o úrode.

Prepracované opevnenie mastichových dedín

Nové dedinky boli postavené podľa talianskej architektúry danej doby, latinskými architektmi a stavebnými firmami a inžiniermi. Taktiež sa povinne na stavbe podielali miestni poľnohospodári. V centre každej osady bola postavená pravouhlá veža a okolo nej obytné domy, jeden vedľa druhého. Domy boli postavené tak, že ich vonkajšie obvodové steny tvorili obrannú stenu a v rohoch tejto steny boli valcovité vežičky so strieľňami. Uličky boli veľmi úzke a veľa z nich bolo slepých, takže sa útočníci nemohli tak ľahko dostať do veže, ktorá bola srdcom dediny. Tento špecifický architektonický plán okrem ochrany dediny slúžil aj pre absolútnu kontrolu nad poddanými.

Domy v dedinách sú postavené z kameňa, s prízemím a prvý poschodím a sú zakryté polkruhovou kopulou (tzv. germata). V prízemí sú obvykle umiestnené stajne a skladovacie priestory pre poľnohospodárske produkty, zatiaľ čo skutočná rezidencia sa skrýva v najvyššom poschodí. Otvorený hlavný priestor sa nazýva „pounti“ a používal sa na opaľovanie a odpočinok. Všetky lofty boli postavené do rovnakej výšky, aby v prípade ohrozenia mohli obyvatelia uniknúť z jedného domu do druhého. Akonáhle boli dokončené stavebné práce, usadili sa vo vežiach Janovskí páni a miestni farmári boli nútení sa presťahovať do novo postavených domov. Napríklad, najmenej 14 starých osád bolo evakuovaných a presťahovaných do Pirgi, mesta, ktoré bolo postavené na začiatku 15. storočia v srdci oblasti Mastichochoria. Za doby Janovčanov, a neskôr počas tureckej okupácie, bol priestor južnej časti ostrova Chios obmedzený. Nikto do tejto oblasti nemohol vstúpiť, pokiaľ na to nebol naozaj vážny dôvod. Táto izolácia dedinčanov z Mastichochorie dovoľovala udržať tradičné hodnoty a zvyky. Každá dedina tvorila vlastný svet. To pravdepodobne vysvetľuje, prečo každá susedná dedina mala svoj vlastný dialekt, kroje a zvyky. Čím sú dediny bližšie k hlavnému mestu, tým sa rozdiely stierajú, ale odľahlejšie dediny stále prejavujú rozdiely v dialekte. Zo všetkých dedín Mastichochorie sú nejzachovalejšie tie, ktoré neboli výrazne poškodené pri zemetrasení v roku 1881. Sú to dedinky: Pirgi, Mesta, Olimpi a tiež Vessa, Kalamoti a Elata.

(zoradené podľa gréckej alfavity)

• Agios Georgios, Armolia, Vavili, Vessa, Vouno, Elata, Exo Didima, Tholopotami, Thimiana, Kalamoti, Kalimassia, Kataraktis, Kini, Lithi, Messa Didima, Mesta, Mirmigi, Nenita, Neochori, Olimpi, Pagida, Patrika, Pirgi, Flatsia

Ďalšie informácie o chioskej mastiche