Masticha je známa a cenená od staroveku. Do značnej miery ovplyvňovala dejiny svojho domovského ostrova, Chiosu. Gréci, Rimania, Byzantínci, Turci, Janovčania a ďalší vládcovia, ktorí sa na ostrove vystriedali, zanechali svoju stopu.
Mastichu odporúčal už Dioscorides
Starovekí lekári predpisovali mastichu. Prvým zaznamenaným propagátorom chioskej mastichy (niekedy označovanej aj ako mastix, mastic, mastik alebo mastika) bol Dioscorides. Narodil sa v Ciliciu začiatkom 1. storočia za vlády cisára Nera v Ríme. Hoci to bol vojak, je považovaný za objaviteľa farmakológie. Precestoval Malú Áziu, Grécko a Taliansko, kde zbieral a skúmal rastliny. Vo svojom diele píše, že na ostrove Chios sa vyrába najlepšie a najväčšie množstvo mastichy. Bola určená pre ľudí s tráviacimi problémami, na kašeľ, pre svieži dych a ako maska na tvár. O niekoľko rokov neskôr Galén, najvýznamnejší lekár hneď po Hippokratovi, vychválil účinky mastichy a odporučil ju pre zastavenie krvácania a pri zápaloch žalúdka, čriev a pečene. Zaznamenal, že najlepší mastichový olej bol vyrobený na ostrove Chios.
Po Dioscoridovi a Galénovi každý významný lekár predpisoval mastichu ako liečivo. Soranus z Efezu, ktorý praktizoval toto povolanie v Ríme koncom 1. a v 2. storočí presadzoval mastichu v kombinácii s inými bylinami na žalúdočné poruchy.
Aretaeus, lekár z Kappadokie, ktorý žil v druhej polovici 2. storočia po sebe zanechal niekoľko receptov na prípravu obkladov s mastichou. Obklad z jablčného prášku, mastichy a sladkej ďateliny pomáhal pri blúznení. Práškový obklad z vyzretého vína, mastichy a aloe vera pomohol ľuďom so srdcovými chorobami. A obklad z duly, kozlíka a mastichy pomáhal pri podráždení žalúdka.
Masticha dostupná iba pre vyvolených
Alexandria bola vždy jedným z hlavných trhov pre obchodovanie s mastichou. Je pozoruhodné, že starovekí grécki lekári (Galen, Soranus, Aretaeus, Oribasius a Aetius) využívali v svojich prostriedkoch mastichu. Všetci študovali na preslávenej lekárskej fakulte v Alexandrii.
V Ríme a v Alexandrii bola masticha veľmi drahý produkt, na ktorý mali nárok iba privilegovaní. Podľa Plínia mladšieho bola cena mastichy desať denárov za libru v dobe, keď čierne korenie stálo iba 4 denáre, biele korenie 7, zázvor 6 a kasia 15. Masticha bola mimo dosahu bežného občana, ale nie pre Marcusa Gaia Apicia, známeho gurmána 1. storočia. Zvrátené bolo, že spáchal samovraždu po strate časti svojho majetku. Nevedel si predstaviť život bez luxusu. Jeho kuchárska kniha „V kuchyni“ ponúka recept na nápoj nazývaný Conditum paradoxum, obsahujúci víno, med, korenie, bobkový list, šafran a mastichu. Podáva sa teplý alebo studený.
Bohatá spoločnosť v Ríme so svojimi zhýčkanými záľubami hľadala nové exotické zážitky a žuvanie mastichy bolo jedným z nich. Najprv ju žuvali pre ústnu hygienu a svieži dych, ale postupne sa na nej stali závislí a žuvali ju proste pre radosť.
Je žuvanie mastichy nemravné?
Podľa Freuda je žuvanie neúmyselná činnosť spojená s podvedomým návratom ku kojeniu. A tak začala nová móda, ktorá bola zavedená najmajetnejšou vrstvou, a postupne sa šírila spoločnosťou. Žuvanie bolo ale spojené aj s problémami. Clement z Alexandrie neodporúčal mladým ľuďom žuvať mastichu, pretože žuvanie podľa neho deformovalo tvár. Sto rokov po Clementovi pravoslávny biskup Gregorios Nanzianzinos dal rovnakú radu, kde vysvetľuje, že následkom žuvania sa podporuje nemravnosť vzhľadom k neustálemu pohybu čeľustí a vzniku slín.
Clement a Nanzianzinos vás neodradili? Kúpte si mastichu a zažuvajte si pre lepšie trávenie a silnejšie zuby do sýtosti :-)
Ďalšie informácie o Chioskej mastiche
Kompletná ponuka mastichových produktov.
